Malé Karpaty: Dvetisíc rokov vína, ktoré formovalo krajinu, mestá aj identitu regiónu

Interaktívnymi expozíciami návštevníkom dokazuje, že história nie je len predmetom skúmania, ale predovšetkým fascinujúcim prostriedkom emotívneho zážitku. Jeho snom je prepojiť vinohradnícku históriu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti s atraktívnou kultúrnou a turistickou ponukou, ktorá osloví súčasnú i budúce generácie. Publikoval množstvo odborných článkov a štúdií, za celoživotný prínos v oblasti vinohradníctva a vinárstva získal ocenenie Vinárska osobnosť roka.

Kedy sa objavujú prvé dôkazy o pestovaní viniča v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti?

Môžeme povedať, že kultúra pitia vína je v Malých Karpatoch doložená už od antických čias, čiže približne 2000 rokov. Priame dôkazy o pestovaní viniča však pochádzajú až z obdobia Veľkej Moravy, teda z 8. a 9. storočia, keď sú tu už preukázateľne vinice. Poznáme aj sekundárne dôkazy, napríklad modlitby týkajúce sa viniča. Od 9. storočia až dodnes sa tu naši predkovia nepretržite venujú vinohradníckej tradícii.

Zachovalo sa z tohto obdobia niečo do dnešných dní?

Áno. Zachovali sa nádoby so stopami zrniečok hrozna a zvyškami vína na vnútorných stenách. Máme aj nálezy spon a praslíc s motívmi viniča. Dekorácie tohto typu boli prítomné už v období Veľkej Moravy.

Dá sa povedať, ktoré kultúry alebo národy najviac ovplyvnili rozvoj vinohradníctva v Malokarpatskej oblasti?

Okrem Rimanov prichádzajú v 10. – 11. storočí románsky, resp. latinsky hovoriaci obyvatelia z francúzskych a talianskych oblastí, ktorí obnovili a rozvinuli existujúce vinice a objavili ich komerčný potenciál. Najviac však prispeli Nemci, ktorí v niekoľkých kolonizačných vlnách od 12. do 16. storočia spresnili starostlivosť o vinič, priniesli kvalitnejšie technológie a obchodného ducha. Vďaka nim sa Malé Karpaty stali jediným regiónom v Uhorsku, kde sa rozvinul veľký obchod s vínom.

Vinohradníctvo výrazne ovplyvnilo rozvoj miest ako Pezinok, Modra či Svätý Jur...

Tieto mestá získali privilégiá slobodných kráľovských miest najmä vďaka kapitálu z obchodu s vínom. Samozrejme, nešlo len o vinohradníctvo – rozvinuté boli aj remeslá, mestský obchod či lesné hospodárstvo. Vinohradníctvo a vinárstvo sa však výrazne podpísalo na architektúre aj na kvalite života. Nie je náhoda, že Pezinok, Svätý Jur a Modra získali svoje výsady takmer súčasne na začiatku 17. storočia. Šestnáste a sedemnáste storočie predstavujú zlatý vek malokarpatského vinohradníctva.

Víno malo teda jednoznačne kľúčový význam aj pre samotné obyvateľstvo a život v Malých Karpatoch...

Víno je akoby DNA Malých Karpát. Len málokde na Slovensku má jedna profesia taký vplyv na tradície, zvykoslovie, gastronómiu, architektúru a spôsob života. Existovali vinohradnícke spolky, miestna legislatíva a bohatý spolkový život. Celý rok sa odvíjal podľa cyklu práce vo vinici – určoval obdobia voľna aj najväčšieho pracovného nasadenia.

Kam historicky smeroval export malokarpatských vín?

Na Slovensku to boli najmä bohaté banské mestá – Kremnica, Banská Štiavnica či Banská Bystrica. Na východ Prešov a Košice, na sever Poľsko – Krakov, Sliezsko, Wroclaw, Katovice. Významnými trhmi boli aj české krajiny, najmä Praha, a Rakúsko s centrom vo Viedni.

Bola Malokarpatská vinohradnícka oblasť významným hráčom v Uhorsku či Európe?

V rámci Uhorska určite patrila medzi najvýznamnejšie vinohradnícke oblasti. Existovala tu prepracovaná vinohradnícka legislatíva, ktorá riešila spory, škody aj majetkové otázky. Malokarpatské víno malo dobré meno, no dôležitejšie než označenie „Malé Karpaty“ boli jednotlivé mestá – víno z Pezinka, Sv. Jura, či modranské víno malo vlastnú identitu a značku.

Ako vinohradníctvo ovplyvnilo vzhľad krajiny?

Veľmi výrazne. V stredoveku siahal lesný pás vyššie a vinice sa rozprestierali až po úpätie Malých Karpát. Neexistovali terasy – vinice mali vertikálne línie a množstvo vinohradníckych búd. Bohatší vinohradníci si vinice ohradzovali kamennými valmi – tzv. kamenicami či rúnami. Kamenistá pôda dávala vínu minerálnosť a dodnes sa zachovali torzá týchto kamenných múrikov, najmä v chotári Svätého Jura. V stredoveku boli vinice dokonca aj na rovinách, keďže pestovanie viniča bolo mimoriadne ziskové.

Ktoré odrody viniča dominovali v minulosti a ktoré sú najviac zastúpené dnes?

Malé Karpaty ležali na severnom okraji pestovania viniča, preto sa tu pestovali najmä biele odrody. Historicky doložené sú Silvánske zelené, Veltlínske zelené či Frankovka modrá. Dnes dominujú Rizling vlašský, Müller–Thurgau, Devín, Pálava a z červených odrôd Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Cabernet Sauvignon, Modrý Portugal, Dunaj a ďalšie novošľachtence. Región je dnes známy aj kvalitnými ružovými vínami.

Existujú zlomové momenty v histórii Malokarpatskej vinohradníckej oblasti?

Zlomom bol príchod investorov z románskeho a nemeckého prostredia v stredoveku. Ďalším kľúčovým obdobím je 16. – 17. storočie, keď bolo teplejšie podnebie a zároveň osmanské vojska obsadili južné časti Uhorska. Malé Karpaty získali monopol na export vína, keďže lacnejšie vína z juhu sa sem nedostávali. Dnes vidíme, že vďaka klimatickým zmenám sa región posúva z chladnejšej klimatickej zóny do ideálneho stredného pásma.

Čo z histórie môže pomôcť riešiť moderné problémy vinohradníkov?

V minulosti fungovala vinohradnícka samospráva. Vinohradníci si volili vinohradníckeho richtára – Perega, ktorý mal rozhodovacie aj súdne právomoci. Pomáhala mu rada prísediacich a celý aparát hájnikov, ktorí dohliadali na poriadok vo viniciach. Tento systém by sa dal obnoviť aj dnes, keďže mnohí vinohradníci hovoria o „anarchii“ vo viniciach a o ťažkej vymožiteľnosti práva.

Ako podľa vás v dnešnom globálnom svete nestratiť regionálnu identitu malokarpatských vín?

Musíme sa odlíšiť regionálnymi špecifikami, ako je mestský typ vinohradníctva – pivnice máme v mestách, nie vo vinohradoch. Zákazníci hľadajú príbeh a autenticitu. Najlepšie je stavať na tradícii a autentických regionálnych prvkoch, nie vytvárať umelé novoty.

Ktoré kultúrne a krajinné prvky vinohradníctva sú najohrozenejšie?

Najviac ohrozené sú samotné vinice. Ich plocha klesá a situácia pripomína koniec 19. storočia, keď región zničila fyloxéra. Záchrana vinohradov si bude vyžadovať pomoc štátu, samospráv aj súkromného sektora.

Ako môže nová generácia nadviazať na historickú identitu a byť zároveň inovatívna?

Dôležitú úlohu majú múzeá a pamäťové inštitúcie, ktoré môžu tradíciu prezentovať modernou zážitkovou formou. Turisti sú pre udržateľnosť kľúčoví. Nová generácia by mala spojiť hrdosť na tradície s inováciami. Vinohradníctvo je neustály experiment – dôležitá je kvalita, príbeh a moderné spracovanie tradície.

Čo pre vás osobne znamená vinohradníctvo a Malokarpatská vinohradnícka oblasť?

Je to obrovský záväzok a kultúrne dedičstvo. Dvetisíc rokov naši predkovia formovali svahy Malých Karpát. Cítim k tomu veľký rešpekt a hrdosť. Predstavujem si karavány kupcov, pulzujúce mestá a vinice plné života – a teší ma, že môžeme pokračovať v tejto tradícii aj dnes.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.