Od roku 1933 víta návštevníkov v srdci Malých Karpát. Zochova chata prešla za desaťročia mnohými premenami, no jej čaro ostáva rovnaké – ticho lesa, kvalitná gastronómia, výnimočný wellness a filozofia, ktorá uprednostňuje pokoj a harmonický oddych. O tom, čo robí tento hotel jedinečným, prečo ho hostia milujú a aké sú jeho zákulisné príbehy, sme sa rozprávali s riaditeľkou Katarínou Mikulášikovou.
Aká je história tohto hotela?
Toto miesto je známe od roku 1933, keď bola otvorená prvá Zochova chata. Bola to prvá turistická chata v Malých Karpatoch a jej zakladateľom bol evanjelický farár Samuel Zoch, ktorý pôsobil v Modre. Bohužiaľ, otvorenia chaty sa už nedožil, ale jeho manželka bola pri tom.
Takže od začiatku to bolo miesto, kam chodili ľudia oddychovať?
Áno, presne tak. Už vtedy sem prichádzali turisti hlavne z Bratislavy, Trnavy, Nitry, ale aj z Rakúska, Nemecka a Čiech. Dodnes sú našimi najčastejšími hosťami práve ľudia zo západného Slovenska, veľa máme aj návštevníkov z Moravy a Prahy.
A ako to vyzeralo s chatou neskôr?
V roku 2011 prešla rozsiahlymi zmenami. Pôvodná budova bola v zlom technickom stave, takže ju museli zbúrať, ale postavili jej vernú repliku podľa historických záznamov. K nej pribudla moderná časť a dnes máme 64 hotelových izieb, z toho 9 apartmánov. Dva apartmány sú štvorlôžkové s dvoma spálňami, obývačkou a krbom, ostatné sú pre dve osoby, ale s možnosťou prístelky.
Hotel je známy hlavne svojím wellnessom…
Áno, pýšime sa jedným z najväčších a najlepších wellness centier na Slovensku. Tento segment turizmu sa rýchlo rozvíja, pretože ľudia sú dnes fyzicky aj psychicky vyčerpaní a potrebujú priestor na regeneráciu.
Máte plány na rozšírenie?
Radi by sme, ale sme v chránenej krajinnej oblasti, takže akékoľvek zmeny si vyžadujú veľa povolení. Uvidíme, čo sa nám podarí v budúcnosti.
Po rekonštrukcii hotel získal aj ocenenie, však?
Áno, v roku 2011 získal titul Stavba roka. Projekt bol navrhnutý tak, aby zapadol do prírody – využíva drevo, sklo a kameň a obsahuje veľa prvkov feng šuej.
Všimli sme si, že v niektorých izbách nie sú dvere na kúpeľni. To je zámer?
Áno, je to jeden z prvkov feng shui. Rovnako ako keď sa postavíte na špecifické miesto v lobby a pozriete sa hore – strešná konštrukcia vám má pripomínať korunu stromov. Hlavný architekt, Albert Mikovíny, sa snažili do architektúry vniesť prírodu – drevo, kameň, veľa skla. Máme tu krb, čo znamená prvok ohňa, fontánu ako symbol vody, všetko je premyslené tak, aby harmonicky zapadlo do okolitého prostredia Malých Karpát.
Čím je podľa vás toto miesto výnimočné? Čo ľudí priťahuje práve sem?
Náš pán majiteľ často hovorí, že hoci to nie je oficiálne, v minulosti sa toto miesto označovalo ako klimatické kúpele. Máme tu nesmierne čistý vzduch a celkovo veľmi príjemnú atmosféru. Niektorí návštevníci dokonca tvrdia, že tu cítia silnú energiu. Možno aj preto sem chodia ľudia nielen za oddychom, ale aj za meditáciou, jógou či rôznymi terapeutickými pobytmi.
Takže sa tu konajú aj špeciálne tematické pobyty?
Áno, oslovujú nás rôzne skupiny organizujúce takéto akcie, ale aj my sami ich ponúkame. Napríklad dvakrát až trikrát ročne organizujeme ajurvédsky pobyt v spolupráci so Šárkou Ondrišovou – je to skúsená jogínka a odborníčka na ajurvédu.
Čo si pod takým pobytom máme predstaviť?
Ide o dvoj- až trojdňový pobyt, kde účastníci absolvujú prednášky, cvičenia, meditácie, ale aj individuálne konzultácie s ajurvédskym lekárom. Je určený pre všetkých – či už začiatočníkov, ktorí chcú zistiť, čo je to ajurvéda a ako sa podľa nej žiť, alebo pre skúsenejších, ktorí si chcú prehĺbiť svoje znalosti. Účastníci sa taktiež naučia správne stravovať podľa ročných období,
Keď už sme pri stravovaní – musíme povedať, že sme mali vynikajúcu večeru. Mohli by ste nám povedať viac o vašom gastronomickom koncepte?
Našim šéfkuchárom je Peter Holec. Nie je síce až taký mediálne známy, ale jeho práca hovorí sama za seba. Na kvalite si dávame naozaj záležať a tradičná kuchyňa, ktorú ponúkame, je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa k nám hostia vracajú.
Máte nejaké špeciálne jedlá, ktoré sú u hostí obzvlášť obľúbené?
Určite! Niektoré jedlá už ani nemôžeme vyradiť z ponuky, lebo by nám to hostia neodpustili. Napríklad naša dubáková polievka so smotanovým osúchom – tú si objednáva skoro každý. Podobne je to aj s našou kačkou, ktorá je tu absolútnym hitom. Keď zostavujeme nový jedálny lístok, môžeme vymeniť možno dve-tri jedlá, ale základ musí zostať rovnaký, inak by sme mnohých hostí sklamali.
Aké ďalšie jedlá sú u vás obľúbené?
Napríklad naše kukuričné kuriatko, ktoré sa predáva naozaj výborne. Celkovo sa snažíme držať tradičných receptov a uprednostňujeme slovenské suroviny, ideálne z nášho regiónu. Často pripravujeme aj sezónne menu, v ktorom sa objavujú jedlá, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou stravy tunajších ľudí. Napríklad frkacúle – domáce cestoviny, ktoré sa tradične pridávali do polievok, najmä do slepačieho alebo hovädzieho vývaru. Máme to šťastie, že nám ich stále pripravuje jedna pani z regiónu, takže zachovávame autentickú receptúru.
Áno, frkacúle si pamätám z detstva, často sa podávali na svadbách do vývarov…
Presne tak! A keďže sme obklopení prírodou, v našej kuchyni má svoje miesto aj divina a lesné huby. Všeobecne máme radi kvalitné, dobre pripravené jedlo, ktoré stojí na výborných surovinách a snažíme sa riadiť heslom: niekedy je menej viac. Degustačné menu s ôsmimi chodmi je síce zaujímavé, ale často si človek na konci už ani nepamätá, čo všetko ochutnal.
Ako často meníte jedálny lístok?
Nemáme potrebu ho často meniť. Máme svojich stálych hostí, ale približne 80 % našich návštevníkov sú ľudia, ktorí u nás ešte nejedli. Pre nich je náš lístok vždy nový a chcú si vyskúšať to, čo máme overené. A vzhľadom na to, že sme z časti aj konferenčný hotel, je pre nás dôležité, aby kuchyňa bola stabilná a konzistentná.
Aká je štruktúra vašich hostí? Z akých krajín a s akým zámerom k vám prichádzajú?
Väčšina našich hostí je zo Slovenska, najmä z Bratislavy a okolia. Ďalej sem často chodia hostia z Moravy, Rakúska a Prahy. Čo sa týka dôvodov návštevy, počas týždňa – od pondelka do piatku – sme primárne kongresový hotel, teda ubytovávame firmy a organizujeme konferencie. Naopak, od piatka do pondelka k nám prichádzajú individuálni hostia, ktorí si chcú oddýchnuť, najmä páry hľadajúce wellness pobyt.
Vaše zariadenie je teda „adults only“?
Nie, podľa našej legislatívy nemôžeme byť „adults only“, ale sme „adults friendly“. To znamená, že deti ubytovávame, ale hotel nie je úplne prispôsobený na pobyt s malými deťmi. Do wellnessu môžu vstupovať hostia od 15 rokov, takže rodiny s menšími deťmi k nám chodia menej často. Zároveň tým dávame rodičom možnosť oddýchnuť si vo dvojici, keď majú deti na prázdninách alebo u starých rodičov.
To je určite pre mnoho ľudí príjemná možnosť. Nie každý hotel je zameraný na rodiny s deťmi, takže takéto miesta sú určite potrebné…
Nejde o to, že by sme nemali radi deti – sami ich máme –, ale chceli sme vytvoriť priestor, kde si dospelí hostia môžu naozaj oddýchnuť. Keď sme tento krok urobili v marci 2019, mala som spočiatku obavy, ako to bude vnímané, ale ukázalo sa, že to bola správna voľba.
Čo vás viedlo k tomuto rozhodnutiu?
Čoraz častejšie sme dostávali sťažnosti od hostí, že vo wellness zóne je príliš rušno, deti pobehujú a kričia, čo narúšalo atmosféru relaxu. Keď sa to stalo raz-dvakrát, ešte to viete riešiť upozornením rodičov. Ale keď sa sťažnosti začali kopiť, bolo jasné, že tento koncept si vyžaduje úpravu.
Bolo v tom čase na Slovensku veľa hotelov s takýmto konceptom?
Boli sme jedni z prvých – vtedy existovali možno dva-tri hotely s podobným konceptom.
Čo robí Zochovu chatu podľa vás tak výnimočnú medzi hosťami a verejnosťou?
Myslím, že sme stále veľmi dobre hodnotený hotel, čo sa týka wellnessu. Je to pokoj, ktorý sem ľudia prichádzajú hľadať. Môžu ísť na bicykel, na turistiku, a potom večer zrelaxovať vo wellness a po dobrej relaxácii si dať výborné jedlo. Aj keď je hotel plný, nikdy to necítite ako rušivé. Máme konferenčné priestory, akcie, rôzne cvičenia, meditácie, ale stále sa zachováva pokoj. Tento pokoj je podľa mňa to, čo ľudia cítia, keď sem prídu.
A čo vás na vašej práci najviac baví?
Mňa baví práve tá dynamika. Predtým som pracovala v bratislavských hoteloch a ten ruch mesta mi nevyhovoval. Bola som z toho vyčerpaná. Tu v Zochovej chate som už sedem rokov a nevyčerpáva ma to. Mám rada, keď je práce veľa, pretože ak je málo práce, cítim sa neproduktívne. Tu sa stále niečo deje, a to ma napĺňa. Keď som sem prišla na pohovor, bola to láska na prvý pohľad, a po pár mesiacoch som vedela, že by som tu chcela zostať čo najdlhšie. Hospitality je obor, kde fluktuácia býva veľká, a ja sa teším, že tu môžem pracovať už sedem rokov.
Aký bol teda váš pocit, keď ste prešli z ruchu veľkých hotelov do Zochovej chaty?
Bol to veľký rozdiel. Zochova chata je ako malé mesto v meste, takže je tu taký príjemný pokoj. Keď som začínala, bola to úplná zmena, ale postupne som si zvykla na tú atmosféru a to, že tu neustále panuje taký pokoj. Tento priestor mi vyhovuje, pretože aj keď je hotel plný, všetko je stále veľmi dobre organizované, takže nič nezavadzia tomu, aby ste sa cítili v pohode.
