V Čiernej Hore Sa Vinohradníctvo Vykonáva Pravdepodobne Už Od 4. Storočia Pred Kristom. Pred Kr., Aspoň To Napovedajú Nálezy Zariadení A Amfor. Víno Sa Tu Vyrábalo Dlhé Stáročia, Kým Takmer Všetky Vinice Neboli Zničené Pod Nadvládou Turkov. Po Oslobodení Boli Tieto Okamžite Rekultivované. V Medzinárodnom Porovnaní Hrá Vinohradníctvo V Čiernej Hore Len Vedľajšiu Úlohu. V Krajine, Ktorá Má Rozlohu Necelých 14 000 Kilometrov Štvorcových, Ale Z Hľadiska Krajiny Má Čo Ponúknuť, Je Len 4 000 Hektárov Pod Viničom. Napríklad Boku Kotorskú Až Do 20. Storočia S Obľubou Navštevovali Ľudia, Ktorých By Dnes Označili Za Členov Prúdovej Súpravy. Väčšina Viníc Sa Nachádza Na Pobreží Jadranského Mora Alebo Sú Aspoň Klimaticky Ovplyvnené Morom, Ktoré Nie Je Ďaleko. Podnebie Je Stredomorské, S Teplými Letami A Miernymi Zimami. Najvýznamnejšou Odrodou Hrozna Je Odroda Červeného Vína Vranac, Ktorá Zaberá Takmer Dve Tretiny Plochy Vinohradu. Okrem Iných Odrôd Viniča Pochádzajúcich Len Z Balkánskych Štátov Rastú Vo Vinohradoch Aj Medzinárodné Odrody Ako Cabernet Sauvignon, Merlot A Grenache. Približne Polovicu Plochy Viníc Čiernej Hory Obrába Jediné Vinárstvo, Ad Plantaze. Okrem Početných Malých Rodinných Podnikov Sú Tu Tri Väčšie Vinárstva. Najvýznamnejšou Vinohradníckou Oblasťou Je Oblasť Podgorica, Pomenovaná Podľa Rovnomenného Hlavného Mesta Čiernej Hory.
