Káva, remeslo, chuťové experimenty, workshopy, hudba aj ľudia, ktorí prišli objavovať nové podoby modernej gastronómie. Tohtoročný kávový festival v Refinery Gallery potvrdil, že Bratislava vie byť miestom, kde sa stretáva lokálna scéna s európskym presahom.
Bratislavská Refinery Gallery sa počas uplynulého víkendu premenila na pulzujúci priestor plný vôní, chutí a stretnutí. Festival, ktorý už dnes patrí medzi najvýraznejšie podujatia svojho druhu v strednej Európe, prilákal tisíce návštevníkov a opäť ukázal, že výberová káva má na Slovensku čoraz silnejšie publikum.
Počasie festivalu prialo, atmosféra bola uvoľnená a záujem návštevníkov dokazoval, že káva už dávno nie je len každodenný nápoj na prebudenie. Je to téma, ktorá spája gastronómiu, dizajn, cestovanie, technológie, remeslo aj životný štýl.
V Bratislave sa stretli pražiari, baristi, odborníci, tvorcovia obsahu, značky aj nadšenci, ktorí prišli ochutnať kávy z rôznych krajín pôvodu a spoznať trendy, ktoré dnes formujú svet výberovej kávy.
Návštevníci mohli počas festivalu ochutnávať desiatky druhov káv – od známejších výberových profilov až po menej tradičné pôvody a spracovania. V šálkach sa objavovali kávy s ovocnými, čokoládovými, fermentovanými či kvetinovými tónmi a mnohí hostia mali možnosť ochutnať produkty, ku ktorým by sa v bežnej kaviarni dostávali len ťažko. Vystavovali predovšetkým pražiari zo Slovenska, ale aj Česka, Poľska a Maďarska.
Jedným z vystavovateľov z veľkej diaľky bola švédska pražiareň Swerl. „Začali sme v roku 2019 s kávovým autobusom, krásnym Mercedesom, kde sme predávali kávu od lokálnych pražiarov - Koppi, Drop, and Morgon. V roku 2022 sme si kúpili vlastný pražiaci stroj. Počas celého roka budovali vzťahy s producentmi a učili sa pražiť kávu,“ hovorí spoluzakladateľka pražiarne Swerl Beatriz, Portugalčanka, ktorá je pôvodným povolaním sommeliérka. Jej biznis partner Daniel predtým pracoval ako letecký technik. Spolu tak majú úplne unikátny pohľad na technológie a chute kávového sveta.
Beatriz, ktorá žije vo Švédsku, krajine s veľmi silnou kávovou kultúrou, tvrdí, že na Slovensku je to ešte lepšie.
„Je skvelé byť tu na Slovensku a vidieť, aká je tu kávová scéna. Z toho, čo som dnes pochopila pri rozhovoroch s mnohými ľuďmi, je tunajšia kávová scéna v skutočnosti veľmi dobrá. Je tu oveľa väčší záujem, oveľa viac kaviarní.
Vo Švédsku aj v severských krajinách máme veľa dobrých pražiarov, no aspoň vo Švédsku stále platí, že výberová káva nie je úplne bežná. Ponúka ju len málo miest a trh je stále pomerne komerčný,“ zhodnotila.
Program festivalu ukázal, ako široko sa dnes dá o káve rozmýšľať. Návštevníci sa mohli zapojiť do cuppingov, odborných prednášok, praktických workshopov aj diskusií o pohostinnosti, gastronómii, dizajne, trendoch v nápojovej kultúre či budovaní kaviarenského biznisu.
Medzi silné témy patrili napríklad transparentnosť pôvodu kávy, spolupráca s farmármi, moderné spôsoby prípravy, senzorika, mletie, kapsuly s výberovou kávou, matcha, kakao, kombucha či kávové koktaily. Festival tak neostal len pri klasickom pohľade na espresso a filter, ale ukázal širší svet chutí, ktorý prirodzene zapadá do súčasnej gastronómie.
Veľký záujem bol aj o workshopy, kde si návštevníci mohli vyskúšať praktickú prípravu kávy, spoznať rozdiely v chuti, pracovať s arómami alebo objavovať netradičné produkty. Káva sa v programe objavila nielen v šálke, ale aj ako súčasť kreatívnych workshopov, mixológie či diskusií o pohostinnosti.
Batisti a pražiari sa s Falstaffom podelili o svoje know-how. Monika Matúšová, baristka a PR manažérka pražiarne Zlaté Zrnko hovorí, že dnes už neplatí, že arabika je lepšia ako robusta. „Otázka, či je lepšia arabika alebo zmes s robustou, už dnes nemá jednoznačnú odpoveď. Kávový svet sa veľmi dynamicky mení a kvalita závisí viac od pôvodu, spracovania a praženia než len od samotného druhu kávy.
Aj medzi arabikami existujú veľké rozdiely a rovnako sa posúva aj pohľad na robustu. Kým kedysi sa vnímala skôr ako lacnejšia súčasť zmesí, dnes sa čoraz viac hovorí o takzvanej fine robuste. Ide o kvalitne pestovanú, triedenú a spracovanú robustu, ktorá môže mať veľmi zaujímavý chuťový potenciál.
Súvisí to aj so zmenou klímy. Arabika je na pestovanie náročnejšia, zatiaľ čo robusta môže byť odolnejšia alternatíva do budúcnosti. Chuťovo síce nikdy nebude rovnaká ako arabika, no pri správnom spracovaní vie byť veľmi kvalitná. Preto už dnes nejde o to, či je lepšia arabika alebo robusta, ale skôr o to, ako kvalitne bola konkrétna káva vypestovaná, spracovaná a upražená.“
Festival bol zároveň miestom, kde sa prirodzene stretávali ľudia z gastronómie, lifestyle segmentu a prémiových značiek. Aj preto na ňom nechýbal Falstaff, ktorý dlhodobo sleduje kvalitnú gastronómiu, nové chute a kultúru stolovania v širších súvislostiach.
Pre Falstaff publikum je práve takýto typ podujatia prirodzeným priestorom: nejde len o ochutnávku kávy, ale o celý svet okolo nej. O pôvod suroviny, remeslo, atmosféru, servis, dizajn, komunitu aj schopnosť vytvoriť z každodenného rituálu výnimočný zážitok.
Tohtoročný festival ukázal, že slovenské publikum je pripravené objavovať aj odvážnejšie chute a produkty. Návštevníci sa nebáli experimentovať, pýtať sa, porovnávať a hľadať rozdiely medzi jednotlivými kávami, spôsobmi prípravy či nápojovými trendmi.
„Takým hitom si myslím, že teraz vlastne nielen v Čechách, na Slovensku, ale aj v iných krajinách prichádza na scénu ľadové kávy, napríklad ako je Nitro a alebo espresso tonic a rôzne ľadové kávy s mliekom,“ hovorí kávový expert Lukáš Podbehlý z českej pražiarne Doubleshot.
Jedným z hlavných odkazov festivalu bolo aj to, že Bratislava má potenciál byť dôležitým bodom na európskej kávovej mape. Organizátor festivalu a magazínu Roast Different Mário Adamčík zdôrazňuje ambíciu vytvoriť platformu, ktorá prepája profesionálov z odboru so širokou verejnosťou a pomáha mestu upevniť si miesto medzi európskymi metropolami modernej gastronómie.
Festival túto ambíciu naplnil nielen návštevnosťou, ale aj atmosférou. Refinery Gallery počas víkendu žila rozhovormi, ochutnávkami, hudbou, odborným programom aj spontánnymi stretnutiami. Priestor prepájal profesionálov s ľuďmi, ktorí si jednoducho prišli užiť dobrú kávu a príjemný deň.
Tohtoročný program zároveň potvrdil, že festival už dávno presahuje hranice klasického kávového podujatia. Popri káve sa venoval aj nealkoholickým nápojom, prémiovým destilátom, kakau, matchi, kombuchi, pohostinnosti, zdraviu, umeniu či hudbe.
Aj preto je prirodzené, že od roku 2026 festival rozhodol vystupovať pod novým názvom Roast Different Festival. Zmena názvu má spojiť úspešný festivalový koncept s rovnomenným magazínom Roast Different a vytvoriť jednotnú značku s európskymi ambíciami.
To, čo na festivale najviac rezonovalo, nebola len kvalita kávy, ale celkový pocit. Uvoľnená atmosféra, plné priestory, zvedaví návštevníci, rozhovory pri stánkoch a chuť objavovať. Bratislava počas víkendu ukázala, že kávová kultúra tu má nielen svoje publikum, ale aj energiu ďalej rásť.
