Nájsť v historickom centre Bratislavy tradičnú domácu kuchyňu, ktorá nepodlieha masovým kompromisom, bývalo výzvou. Na ikonickom Hlavnom námestí sa však zrodil koncept, ktorý vracia slovenskej gastronómii dôstojnosť. Roland Slovak Restaurant dokazuje, že tradícia a moderná elegancia môžu kráčať ruka v ruke.
Čo dokáže urobiť z pobytu v zahraničí zážitok a čo rozhodne počas neho musíme zažiť? Odpovede na túto otázku sa možno líšia, ale určite by sa na jednom z prvých miest umiestnilo spoznávanie miestnej kuchyne.
Keď však príde zahraničný hosť do centra Bratislavy, nemá to so spoznávaním lokálnych chutí úplne jednoduché. Na jednej strane je dosť ťažké zadefinovať čo je vlastne „tradičná slovenská kuchyňa“, ale najmä: kvalita reštaurácií, ktoré ju v centre mesta, kam chodí najviac turistov, ponúkajú, je väčšinou kolísavá, ak nechceme použiť slovo sporná.
Možno sa však aj pri prezentácii lokálnych chuti blýska na lepšie časy – pred niečo vyše mesiacom otvorili v tom „najcentrovitejšom“ centre Starého mesta, na Hlavnom námestí, Roland Slovak restaurant, V priestore, ktorý je všetkým obyvateľom mesta známy ako Roland Café a určite ho pri návšteve mesta neobíde ani jeden návštevník mesta. Po tom čo „Rolanda“ po požiari znovu otvorili, sa tu prevádzky striedali, ešte nedávno tu bola reštaurácia sa zameraním na rakúsko – uhorskú kuchyňu. Tú vystriedala už spomínaná slovenská reštaurácia a jej prevádzkovatelia majú s s týmto typom reštaurácií a kuchyne bohaté skúsenosti. Je to spoločnosť Aplend, ktorá prevádzkuje sieť Kolíb Kamzík, Salaš Veľký Slavkov a tiež 18 hotelov. Ak by ste však (možno s hrôzou) čakali v Rolandovi kolibu, nemusíte sa obávať. Priestor reštaurácie je zariadený vkusne a to sa dá povedať aj o ľudových prvkoch, ktoré sú tu použité.
A ako v novej slovenskej reštaurácii vnímajú tradičnú slovenskú kuchyňu? Z predjedál sme ochutnali Šľahanú bryndzu s reďkovkou, bylinkami a chlebom, zaujímavým a osviežujúcim akcentom bola k slanej chuti bryndze svieža chuť fermentovanej reďkovky. V druhom predjedle bolo týmto prvkom zase k zemiakovej placke a koziemu syru cibuľové čatní. Tradičnosť predstavujú v menu slovenské ochutnávky, čo je výber farmárskych syrov, tradičných slovenských údenín a kombinácia bryndzových halušiek a pirohov. Tiež halušky, strapačky a pirohy ako hlavné jedlo. Tie majú aj inovované ako špenátové, mäsové či plnené kačacím mäsom. Zlákali nás tie posledné menované, na náš vkus bolo však cesto hrubšie ako je pri pirohoch bežné.
Čo nám však veľmi chutilo, bola roládka z králika so šípkovým demi glace a opečenými zemiakovými šúľancami – králika v menu slovenských reštaurácií naozaj často nevidno a toto jedlo bolo naozaj moderne prezentované a vydarené. Rovnako oceňujeme odvahu zaradiť medzi dezerty Dukátové buchtičky s vanilkovým krémom a jahodovým pyré či Žemľovku s tvarohom, jablkovým pyré a slaným karamelom. Zaujímavá, moderná a chutná variácia na jedlo, ktoré pozná na Slovensku určite každý, ale pre zahraničie je neznáme.
V tejto súvislosti len jedna poznámka a vlastne jediná malá výhrada, či skôr návrh – jedálny lístok je pekný, jedál je na výber tak akurát (aj keď ich poradie by sa dalo upraviť), čo v ňom však chýba a zahraniční hostia by to určite ocenili, je malá exkurzia slovenskou kuchyňou a jedlami, ktoré v reštaurácii ponúkajú. Či už v úvode menu, alebo osobitne – lebo to by sme ocenili aj my niekde v zahraničí, keby sme v menu videli jedlá, o ktorých sme dovtedy nemali ani potuchy.
